 |
| Vlevo Ondřej Lumír Hanuš, vpravo Rick Simpson, foto Dušan Dvořát, turné Konopí je lék 2009 |
Zdroj: tech.sme.sk, text: Miloš Krekovič
STUDIE: Konopí a rakovina - Ondřej Lumír Hanuš - ZDE
Konopí zabíjí rakovinové buňky - Ondřej Lumír Hanuš - ZDE
STUDIE: Konopí a rakovina - Ondřej Lumír Hanuš - ZDE
Konopí zabíjí rakovinové buňky - Ondřej Lumír Hanuš - ZDE
Fajčili ste trávu?
Nie. Za celých štyridsaťtri rokov, čo ju skúmam, som nikdy nemal potrebu.
Ani z vedeckých dôvodov?
Nemusím to skúšať, verím štúdiám iných vedcov a opisom konzumentov. Keby som tú potrebu aj mal, neriskoval by som kariéru. V tele sa látky dajú zistiť ešte mesiac po požití. Špičkovým odborníkom na konope v USA sa občas stane, že ich nečakane navštívi polícia, aby im odobrala vzorky moču. Sú pod ešte prísnejším drobnohľadom ako bežní konzumenti.
Líši sa nejako marihuana a liečebné konope, alebo sú to len rôzne slová pre to isté?
Nie je rozdiel v látke, ale v požití. Marihuana je užší výraz pre sušené vrcholky samičích rastlín konope, užívané ako známa rekreačná droga. Ja však výraz marihuana nemám rád.
Prečo?
Pretože má pejoratívny nádych a odvádza pozornosť od liečivých účinkov. Konope je neprávom zatracovaná rastlina. Pestuje sa odnepamäti, liečivé účinky poznali už starí Číňania, Gréci, Rimania. Aj na našom území predkovia všestranne využívali takzvané rastislavské konope. Tkali z neho látky, pripravovali semencovú kašu, tradičný, veľmi výživný pokrm. Nie náhodou konope vystupuje v ľudových pesničkách. A hoci predkovia poznali i jeho účinky na psychiku, ako drogu ho bežne nezneužívali. Mimochodom, dnes namiesto konope pestujeme vo veľkom mak a tiež som ešte nepočul, že by mládež chodila na polia narezávať makovice na ópium. Konope však na našu škodu upadlo do nemilosti.
Môžeme to datovať?
V zásade nezmyselný boj proti konope sa začal v Spojených štátoch v tridsiatych rokoch minulého storočia. Rastlinu, o ktorej vieme, že ju pestoval aj George Washington, odrazu postavili mimo zákona. O tom, že tá kampaň bola do veľkej miery umelá, svedčí fakt, že cez druhú svetovú vojnu jej fajčenie nijako neprekážalo. Naopak, Američania boli len radi, že tá látka slúži na uvoľnenie vojakom. Okamžite po skončení vojny ju však zase zakázali.
Vedci konope naďalej skúmali. Prečo práve v Československu?
V roku 1950 vedci Lekárskej fakulty v Olomouci zistili, že konope má výborné antibakteriálne účinky. Keď hľadali príčinu, podarilo sa im izolovať prvú kanabinoidovú kyselinu a dokázať, že je liečivá. Prvá konferencia o liečivom konope na svete prebehla práve v Československu v roku 1954. Olomoucké pracovisko bolo vo výskume špičkou, porovnateľnou s Mississippskou univerzitou v USA, kde som mal tú česť tiež pôsobiť.
Kde ste brali materiál?
Sám som si pestoval na pozemkoch konope na výskumné účely.
Budilo to pozornosť?
Práveže nie, ešte to nikto nepoznal. Kto išiel okolo, tak sa iba čudoval, čo to rastú za štvormetrové žihľavy. Až v roku 1989 sa mi prvýkrát stalo, že som prišiel zožať úrodu a časť už bola zožatá. Neklamný znak toho, že marihuana začína byť populárna droga.
Pamätníci spomínajú, že hašiš bol v Prahe rozšírený medzi hudobníkmi už v sedemdesiatych rokoch.
Aj nám chodili na analýzu vzorky zadržané na hraniciach. Ale iba výnimočne, nebolo to masové. V socializme sa konope nezneužívalo a liečili sa ním len jednotlivci v súkromí. Napokon, ani svet toho o liečbe nevedel veľa, výskum pre zákonné obmedzenia postupoval pomaly. Explózia záujmu prišla až s objavom ánandamidu a ďalších endokanabinoidov.
To sme v roku 1992, pri objave, ktorý vás preslávil, vyšiel v časopise Science a vo vedeckom svete sa jeho citácie počítajú na tisícky. Čo presne sú endokanabinoidy?
Začalo sa to otázkou, ktorú si kládli vedci – ako presne konope pôsobí na človeka? Snažili sa izolovať kanabinoidy, látky, ktoré obsahuje. V šesťdesiatych rokoch konečne identifikovali psychoaktívnu látku menom THC. Vzápätí sa začali pýtať, ako pôsobí na človeka a v roku 1988 v ľudskom tele objavili špeciálne receptory, na ktoré sa látka viaže.
Načo tam sú?
Určite nie na to, aby čakali, kým si zapálime marihuanu. Hypotéza bola, že okrem kanabinoidov v konope existujú aj kanabinoidy vyrábané telom človeka – takzvané endokanabinoidy viažuce na rovnaký receptor ako THC. No potvrdiť to bolo ťažké.
Prečo?
Koncentrácie, v ktorých sa vyskytujú, sú pikomolové.
Teda malé?
Veľmi malé. Predstavte si nulu a za desatinnou čiarkou ďalších dvanásť núl. Bolo to ako hľadať ihlu v kope sena. Keď som po roku 1989 prijal pozvanie na Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme, aby sme s americkým kolegom Williamom Anthonym Devaneom látku objavili, po roku to vyzeralo beznádejne. Napokon sme ju predsa našli a pomenovali ju ánandamid. To v staroindickom jazyku sanskrit znamená stav vnútorného šťastia a významy v tom názve boli dva – vyjadroval našu radosť z objavu a zároveň pocit, ktorý látka vyvoláva v človeku.
Priblížite, ako to funguje?
Predstavte si kanabinoidový receptor v mozgu ako zámok. Látka, čo sa naň naviaže, je kľúčom. Keď organizmus túto látku vylúči, alebo mu ju dodáme umelo zvonku, tak kľúč zapadne do zámku a v tele sa naštartuje mechanizmus účinkov.
Tie receptory sú len v mozgu?
Budete prekvapený, ale kanabinoidné receptory sú v našom tele vôbec jedny z najrozšírenejších. Sú všade od mozgu cez pohlavné orgány, uzliny až po kožu. Systém, ktorý tvoria, ovplyvňuje v tele takmer všetky pochody. Práve to vysvetľuje, ako je možné, že konope zaberá na také množstvo ochorení, čo inak medzi liekmi nie je úplne obvyklé.
Fajčenie marihuany prebieha s evidentným cieľom – dosiahnuť opojenie. Ale čo chce vylúčením týchto látok docieliť náš organizmus?
Udržiava rovnováhu. Poznáte ten pocit po športe či túre, keď prídete domov, padáte od únavy, a pritom je vám nádherne. V socializme sa to nazývalo „pocit z dobre vykonanej práce“. Organizmus týmto reaguje na stres a na jeho odbúranie vylučuje endokanabinoidy. Pokusy ukázali, že keď ľudia šliapali na rotopédoch, tak mali zvýšenú hladinu ánandamidu a cítili sa fajn. Aj preto študentom hovorím, že drogy sú nezmysel. Lepšie je si zašportovať.
Akurát že zapáliť si marihuanu dá iste menej práce ako si ponamáhať telo. Nie je to príhodný argument pre konzumentov rekreačných drog, ktorí teraz môžu tvrdiť, že si jointom dopĺňajú v organizme zásobu dôležitých látok?
To nie je argument, pretože zdravému telu nič dopĺňať netreba. Náš endokanabinoidový systém je v prirodzenej rovnováhe. Užívať marihuanu takpovediac preventívne je podobne nezmyselné ako brať antibiotiká, ak človek nie je chorý. Konope je liek a lieky užívame iba vtedy, ak niečo hapruje. Ak je rovnováha narušená a tých látok v tele je príliš veľa alebo príliš málo.
Na čo všetko konope zaberá?
Konope má množstvo účinkov na množstvo pacientov. V Izraeli ho už ordinujú na päť chorôb. Pomáha pri HIV, pacientom s rakovinou utlmuje príznaky chemoterapie a v konečnom štádiu pomáha pri chronickej bolesti, potom je tu zápal zažívacieho traktu menom Crohnova choroba a roztrúsená skleróza. Zatiaľ experimentálne sa podáva ešte pacientom s posttraumatickou stresovou poruchou, aby im pomohlo zabudnúť traumatické zážitky. To sa týka napríklad vojnových veteránov alebo žien s traumou zo znásilnenia.
To je zatiaľ oficiálne povolené použitie.
Áno, ale konope pomáha na ďalšie ochorenia, kde to ešte povolené nie je: Alzheimerova a Parkinsonova choroba, Touretov syndróm, chronický únavový syndróm, svalové dystrofie, autoimunitné ochorenia. Pri sivom zákale znižuje očný tlak, výborne pomáha pri cukrovke.
Inými slovami, konope potláča príznaky. Môže liečiť v pravom zmysle?
Zatiaľ ho používame v paliatívnej liečbe, čiže potláčame príznaky ochorenia, ktoré ďalej postupuje v tele človeka. Ale už to, že sa pacient cíti lepšie až normálne, je úžasné pre neho samého, pre jeho rodinu a okolie. Na druhej strane, zoberte si, že výskum konope je stále v plienkach. Stále sa dozvedáme nové veci. Od objavu endokanabinoidov sa objavili tisícky vedeckých prác, výhradne tomu sa venujú celé špičkové vedecké pracoviská. Už sa objavili náznaky, že látka THC v marihuane by mohla mať schopnosť likvidovať rakovinu.
Prosím?
V istých koncentráciách naštartuje procesy, na konci ktorých je smrť rakovinových buniek. Tie zdravé pritom obchádza.
Už sa niekto takto z rakoviny vyliečil?
Veľmi pravdepodobne áno, ale problém je, že sa liečil ilegálne a nemôže to know-how ostatným odovzdať. Ťažko spätne vystopovať, akú odrodu s účinnými látkami si pestoval.
Záleží aj na odrode?
Určite. Každý pacient je jedinec s inou genetickou výbavou. To má viacej dôsledkov, napríklad potrebuje liek na mieru. Aj preto je dôležité, aby pacienti nepestovali konope sami, ale aby existoval centralizovaný systém liečby, ktorý určí konkrétnemu pacientovi odrodu a dávkovanie. Druhým dôsledkom odlišnej genetiky je, že to nebude účinkovať na každého. Konope nie je nijaký zázračný všeliek. Nezaberá vždy na všetkých pacientov, na všetky choroby, vo všetkých štádiách. Skúsenosti hovoria, že pri paliatívnej liečbe je okolo desať percent pacientov, ktorým konope nijako nepomáha. Ale tým ostatným pomáha.
Ak je konope všestranne účinné, čo mu bráni presadiť sa v medicíne?
Hlavne predsudky ľudí, kde je stále zapísané ako droga. Pacientovi nedokáže medicína pomôcť, ale konope, ktoré mu úžasne pomáha, mu odopiera, pretože je nelegálne. Radšej mu predpíšu na bolesti omnoho škodlivejšie morfium. Nie je to paradox?
Obavy sú namieste hlavne pre psychotropné účinky. Vieme ich vôbec oddeliť od tých liečivých? Alebo je pacient permanentne v opojení?
Nemusí byť v opojení. Poviem jeden príklad. Poznáte Bolka Polívku?
Iste.
Tak jeho synovec Philip ochorel na roztrúsenú sklerózu. Dvadsaťsedemročný skončil na invalidnom vozíku, liečba stála ročne 18-tisíc eur. Potom mu otec navrhol, nech skúsi marihuanu a ajhľa – on vstal z vozíka a začal chodiť. Nie je to pritom tak, že by fajčil nonstop trávu. Používa špeciálne špičky, z ktorých si potiahne iba malé množstvo a na jediný šluk vydrží na nohách jeden a pol kilometra. Normálne žije ako zdravý nemocný. Navyše zistil, že rovnako mu pomáha konope divo rastúce na južnej Morave s malým podielom psychotropných látok. Takže pacient nemusí byť v opojení – a tých spôsobov ako obísť účinky na psychiku je viacero. V tele totiž máme dva rôzne druhy kanabinoidných receptorov. CB-1 je hlavne v mozgu, CB-2 zase pôsobí najmä na imunitný systém. Cieľom výskumu sú látky odvodené od kanabinoidov pôsobiace hlavne na receptory druhého typu.
Ľudovo povedané, pacient nebude „zhulený“?
Presne tak. Ďalšia vec je, že pacient užívajúci konope dlhodobo vo vysokých dávkach si buduje toleranciu na účinné látky. Takže sa lieči, ale nezažíva opojenie.
Pozrime sa na to z druhej stránky. Aké sú vedľajšie účinky?
Úplne minimálne v porovnaní s inými a legálnymi liekmi. Rozbaľte si ľubovoľný liek a priložený leták sa len hemží desivými vedľajšími účinkami. Mnohé lieky dokážu zabíjať. Konope sa predávkovať nedá a zatiaľ nikoho nezabilo – s kolegami žartujeme, že jediný známy prípad bol robotník, čo nakladal debny s technickým konope a jedna ho rozpučila. Pozitívne účinky konope skrátka prevažujú nad negatívnymi. Úplne jednoznačne a drvivo.
Nejaké však budú, nie?
Zlomok percenta ľudí má sklony k duševnej poruche. Tú konope môže spustiť. Podobné riziko sú poruchy kognitívnych funkcií mozgu, napríklad krátkodobej pamäti. Tie sa však vyskytujú len u detí či mladistvých s mozgom vo vývoji. U dospelých s vyvinutým mozgom neboli takéto poruchy pozorované. Ani u pravidelných a silných konzumentov marihuany.
Keby nič iné, nie je dostatočne škodlivé samotné fajčenie?
Je mnoho ciest, ako obísť dýchanie škodlivých splodín. Látka sa môže odparovať vo vaporizéroch, rozpúšťať v alkohole, masle, oleji, môžete vyrábať čapíky, krémy, variť koláčiky, konopný med, cukor. Fajčenie však asi zostane obľúbený spôsob pre pacientov s potrebou okamžitého účinku – napríklad pri roztrúsenej skleróze, keď sa chcú rozhýbať.
Ste za legalizáciu marihuany?
Nie som, práve pre škodlivé účinky na mladistvých. Na druhej strane si nemyslím, že by sme mali trestať niekoho, kto to vyskúša zo zvedavosti.
Uznať konope za liečivé je jedna vec, ale iné je vymyslieť spoľahlivý systém, ako ho dopraviť k pacientom. Ako to v Izraeli funguje?
V Izraeli na liečbu konope pacienta odporúča lekár špecialista. Pacienta s rakovinou onkológ, so sklerózou neurológ – obvodný lekár nestačí. Žiadosť putuje na ministerstvo zdravotníctva a odtiaľ k hlavnému lekárovi, ktorý to má na starosti. Po jeho odporučení sa môže pacient podľa adresy bydliska nakontaktovať na najbližšieho farmára.
Kto konope pestuje?
V Izraeli osem fariem. Tie zároveň zaškolia pacientov v dávkovaní.
Nemôže to fungovať bez prostredníka?
Už sme vraveli, že liečebné konope treba šiť pacientovi na telo. Aj to je úloha farmárov, preto sú dôležití. Kupovať konope na ulici alebo vypestovať si ho na vlastnú päsť je navyše rizikové v tom, že pacient nemá istotu, že vyrástlo na bezchybnej pôde. To je veľmi dôležité pri rastline so schopnosťou vyťahovať z pôdy ťažké kovy a iné škodliviny.
Musíme konope pestovať? Nestačí objaviť účinnú látku a vyrábať tabletky?
Je tu jeden problém. Čistá látka nie je komplex látok v rastline. Látok sú tam stovky a v ľudskom tele účinkujú spolu. Toto ťažko napodobniť v tabletke – aj preto dnes medicína zažíva návrat k prírodným látkam. Príkladom je kokaín. V Peru v každej reštaurácii majú listy koky, tamojšiemu obyvateľstvu slúžia na zaháňanie hladu, chladu, únavy. Jeden môj známy, riaditeľ Botanického múzea Harvardovej univerzity, žil v Peru sedem rokov medzi Indiánmi. Každý deň žul koku a keď sa vrátil späť na univerzitu, nemal známky závislosti. Keby šnupal čistý kokaín, ktovie. Práve v tom je rozdiel medzi prírodnou a čistou látkou.
Naspäť k Izraelu. Zneužívajú systém pacienti?
Stalo sa. Pacient predával časť prídelu, aby si prilepšil k dôchodku, alebo zomrel a príbuzní si ďalej chodili po konope. Ale operovať s týmto ako argumentom mi pripadá až nemorálne.
V čom?
V porovnaní s tým, ako masovo sa zneužívajú iné lieky. Výnimočné prípady zneužitia nemôžu byť argumentom proti liečebnému využitiu konope a zmierňovaniu utrpenia ľudí.
Česko už konope v zdravotníctve – aj vaším pričinením – povolilo. Problémom sú náklady 25-tisíc českých korún, ktoré znáša každý mesiac pacient. Čo si o tom myslíte?
To je úplne absurdné. Problém Česka je, že parlament síce konope povolil, ale nevedia, odkiaľ ho brať. Pestovať sami sa ho boja, plány na dovoz z Izraela padli. Po novom chcú dovážať predražené konope z Holandska. Firma Bedrocan chce na tom očividne zarábať.
Koľko sa platí v Izraeli?
Mesačne 370 šekelov, v prepočte osemdesiat eur. Za tento paušál dostáva pacient podľa potreby 20 až 200 gramov sušených vrcholkov konope.
Pestujú ich súkromníci?
Áno.
Čo im potom bráni vyhnať cenu nahor a zvyšovať zisk?
Nemusia to robiť, pretože vypestovať konope je veľmi lacné. Výkupná cena, o ktorej som hovoril, im pokryje náklady aj primeraný zisk. A liečba je dostupná chudobným. Tak to má byť. Len neviem, čo sa to dnes stalo, že všetci myslia na peniaze, aj poisťovne sa vykrúcajú a nechcú platiť za liečenie. Najlepšie to fungovalo v starej Číne – človek platil lekárovi, kým bol zdravý. Len čo ochorel, už neplatil nič, ale od lekára dostal tú najlepšiu starostlivosť.
Česko debatuje o prípade Bushky Bryndovej. Polícia vyšetruje pacientku, ktorá si na liečbu pestuje konope vo vlastnej záhradke. Poznáte ten prípad?
Poznám. Je ich viac a bude ich pribúdať, ak cena liečebného konope neklesne a zaženie pacientov naspäť do ilegality. Napríklad aktivista Dušan Dvořák pestuje konope pre ostatných za cenu vlastného trestného stíhania. Je to tvrdohlavý prístup, ale veci pomáha.
Ste vedec, nie aktivista. Patrí sa vám angažovať?
Keď človek starne, zisťuje, že potrebuje iné méty. Aj preto som sa teraz sústredil na presadenie liečebného konope v Česku. Bolo to na úkor vedy, na ktorú mám málo času, ale vôbec neľutujem. Pomáhať druhým je dôležitejšia agenda ako vlastná sláva.
Vo vede s tým problém nie je?
Zatiaľ som problém nemal. Bežne spolupracujeme s políciou. Len nedávno som v Prahe v obchode kúpil na jedenie lúpané konopné semienka. Sú výživné a veľmi chutné. A doma v Izraeli mi kolega hovorí – tak to máš šťastie. Keby ich objavili colníci, tak tu už nepracuješ.
